V minulých rokoch pri príležitosti oslobodenia Bratislavy sa konal
pietny akt kladenia vencov na Slavíne, kde je pochovaných 6846 z
celkového počtu 63.517 vojakov Červenej armády, ktorí padli v bojoch za
oslobodenie Slovenska a Európy od fašizmu. Vence a kytice kvetov kládli
veľvyslanci a zahraniční predstavitelia štátov akreditovaní na Slovensku
aj pri pomníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa.
Koncom marca 1945 mesto vo veľkej miere opúšťali profašistickí
príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
Pronemecká vládna reprezentácia vojnovej Slovenskej republiky sa spolu s
prezidentom Jozefom Tisom a úradmi presídlila do Holíča a neskôr
utiekla do Rakúska.
V prvých aprílových dňoch roku 1945 sa prestalo pracovať v úradoch a vo
fabrikách. Nefungovala mestská hromadná doprava a 2. apríla toho roku
zostalo mesto bez dodávok elektriny a plynu. Dunenie kanónov avizovalo
blížiaci sa front. Fašistické vojská vyrabovali významnejšie továrne,
zničili Most Milana Rastislava Štefánika na mieste, kde neskôr Červená
armáda postavila Starý most. Podpálili niekoľko administratívnych budov.
Nemecké vojská napriek vedomiu, že budú nútené ustúpiť, nechceli vydať
slovenskú metropolu bez boja. Z priestoru južne od Dunaja prisunuli nové
útvary 96., 711. a 23. pešej divízie. Zo záloh 8. armády zaujali 43. a
153. divízia a 27. maďarská divízia obranné postavenie na východných
svahoch Malých Karpát.
Na priamu obranu mesta okrem rôznych, najmä nemeckých vojenských zložiek
a malej skupiny gardistov a príslušníkov Hlinkových pohotovostných
oddielov, boli sformované tzv. festungsbatalióny, do ktorých
zmobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov. Na petržalskej
strane zaujala obranné pozície 6. nemecká a 3. maďarská armáda. Priame
boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely sovietskych vojsk 2.
ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Na druhý deň nastala hlavná
ofenzíva Červenej armády. V skorých ranných hodinách po krátkej leteckej
príprave a prudkej raketovej a delostreleckej paľbe vyrazili jej
pozemné sily do útoku.
V priestore Dynamitky, Vajnorskej cesty, Trnavskej cesty a Trnávky
vytlačili nemeckú obranu a dosiahli výhodné pozície na boj o celé mesto.
Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota
podporovaná 27. tankovou brigádou a 2. rumunským tankovým plukom, ale aj
bojovými plavidlami Dunajskej flotily sovietskej armády. Fašistická
armáda sa pod náporom presily dala na útek a v meste pokračovali
pouličné boje s niekoľkými gardistickými a esesáckymi skupinami. V
popoludňajších hodinách dosiahli vojaci Červenej armády západné okraje
mesta a nemecké vojská boli z neho vytlačené. Posledné boje definitívne
utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.
Hlavné mesto Sovietskeho zväzu Moskva si podľa rozkazu číslo 330 zo 4.
apríla 1945 dvadsiatimi salvami z 220 diel pripomenulo víťazstvo v
bojoch o Bratislavu a jej oslobodenie.